Ján Frátrik

án Frátrik sa narodil 9. októbra 1916 v Žiline v remeselníckej rodine. Ľudovú školu a štátnu reálku Jána Palárika vychodil v rodnom meste. Po maturite v roku 1934 pôsobil ako učiteľ     v Hornom Hričove, Terchovej, Nesluši a Žiline. Po získaní odbornej pedagogickej kvalifikácie v Bratislave (vysokoškolské štúdium s diplomom učiteľskej spôsobilosti pre stredné školy, aprobácia slovenský jazyk a dejepis) učil na viacerých stredných školách a na Jazykovej škole v Žiline. Štátnice z hry na husle absolvoval v Bratislave v roku 1955. V roku 1941 sa oženil s Margitou Matejčíkovou a narodila sa im dcéra Tatiana. Veľmi pekný vzťah mal k svojmu vnukovi Brankovi.

Bol jedným z predstaviteľov Slovenskej katolíckej moderny, venoval sa aj prekladateľskej a literárno-teoretickej činnosti. Jeho básne recitovali poprední slovenskí herci v Slovenskom rozhlase (Machata, Chudík…). Ako člen speváckeho zboru slovenských učiteľov precestoval celú Európu, čo sa prejavilo aj v jeho tvorbe. Niekoľko rokov bol kronikárom mesta Žilina. V rokoch 1949 – 1951 pracoval na Krajskom národnom výbore – odbore školstva v Žiline ako referent pre umenie, ochranu pamiatok a prírody. Literárne prispieval do časopisov Elán, Tvorba, Slovenské pohľady, Kultúra, Nová práca, Verbum, Slovenský jazyk a literatúra, Učiteľské noviny, Literárny týždenník, Katolícke noviny, Zrno a do regionálnej tlače. Jeho básne vyšli v mnohých zborníkoch. Niektoré jeho básne boli aj zhudobnené, upravené pre mužské zbory a stali sa súčasťou repertoáru speváckych zborov (Ty zem krásna, Za vlasť – za ľud – za mier). Popri pedagogickej a spisovateľskej práci sa venoval aj osvetovým, kultúrnym a športovým aktivitám. Bol členom Orchestra mesta Žilina, pracoval v Miestnom odbore Matice slovenskej a bol zakladajúcim členom Zboru Žilincov.

Ján Frátrik za svoju všestrannú a bohatú činnosť dostal mnohé vyznamenania a uznania. V roku 1967 získal literárnu Cenu mesta Žiliny za zbierku básní Kamenný vzdych, v roku 1968 mu bola udelená pamätná medaila a čestný titul Zaslúžilý učiteľ, v roku 1969 Cenu a striebornú medailu J. A. Komenského za dielo Moderné postupy pri rozbore verša na Uherskobrodských dňoch a v roku 1970 jubilejnú plaketu k 50. výročiu Speváckeho zboru slovenských učiteľov. V roku 1981 mu rada Mestského národného výboru v Žiline udelila pamätnú medailu Zaslúžilý občan mesta. Za významnú literárnu činnosť dostal v roku 1996 Pamätnú listinu Zboru Žilincov za významnú literárnu činnosť venovanú Žiline.

V roku 1976 odišiel do dôchodku, ale aj v tomto období prispieval do odborných časopisov, recenzoval, zúčastňoval sa mnohých besied a bol členom poroty rôznych literárnych súťaží.

Ján Frátrik zomrel 31. 7. 2000. Je pochovaný na starom cintoríne v Žiline. Do posledného dňa bol činný. 19. júla 2000 vyšla v Kultúre jeho recenzia prekladu literárnych vedcov Teodora Križku a Vincenta Šabíka  diela Rainera Maria Rilkeho Sonety Orfeovi. Ešte 23. júla 2000 napísal pre vnuka Branka a jeho nastávajúcu Ľubku Svadobný pozdrav.

V súčasnosti sú každoročne pri príležitosti Dňa učiteľov odovzdávané ocenenia pedagógom, v rámci ktorých býva udelená aj Cena Jána Frátrika. Táto cena je udeľovaná na znak úcty, vďaky a obdivu k človeku, ktorý sa svojou aktívnou činnosťou zaslúžil o posun výchovy a vzdelávania v Žiline.

V roku 2006 sa konal v Žiline odborný seminár k nedožitému 90. výročiu narodenia. Žilinský samosprávny kraj vyhlásil v roku 2011 Rok Jána Frátrika k nedožitým 95. narodeninám básnika. Pri tejto príležitosti sa uskutočnilo množstvo podujatí v kultúrnych organizáciách mesta Žilina. V roku 2016 vyhlásilo Mesto Žilina a Krajská knižnica v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 1. ročník  literárnej súťaže pre žiakov základných škôl, osemročných gymnázií, stredných odborných škôl a gymnázií Literárna cena Janka Frátrika. V tom istom roku bola inštalovaná pamätná tabuľa venovaná Jánovi Frátrikovi na Ulici Antona Bernoláka v Žiline. Autor pamätnej tabule je akademický sochár Ondrej Lipták. V Slovenskej národnej knižnici, v Archíve literatúry a umenia v Martine sa nachádza rukopisná pozostalosť Jána Frátrika, ktorá patrí medzi rozsiahlejšie fondy. Pozostáva z  2 933 jednotiek, čo predstavuje 6 624 strán z obdobia rokov 1922 až 2000. Ide teda o časový oblúk 78 rokov. Významnú časť pozostalosti tvoria najmä rukopisné a strojopisné básne z rokov 1936 až 1999; konkrétne napríklad juvenílie z roku 1936, rukopisy vydaných zbierok, zošity, básne v próze, Poetický slovník, prvá polovica 70. rokov minulého storočia, príležitostná próza, rozhlasové a divadelné hry. Ďalej sa vo Frátrikovom fonde nachádzajú i jeho početné recenzie, zápisky z ciest v zahraničí, úvahy, prejavy, rozhovory, prednášky a preklady. Bohatý je poznámkový materiál obsahujúci výpisky z rôznych prameňov, prípravné texty k besedám, autorove osobné poznámky a podobne. Dokumentárny materiál obsahuje diplomy, dotazníky, životopisy, osobné písomnosti (rodný list, sobášny list, cestovný pas) a iné dokumenty. Samostatnú kategóriu rukopisnej pozostalosti Jána Frátrika v SNK ALU predstavuje básnikova bohatá korešpondencia so slovenskými i zahraničnými literátmi a umelcami (Pavol Gašparovič Hlbina, Ján Haranta, Svetloslav Veigl, Janko Silan, Štefan Atila Brezány, Andrej Šándor alias Gorazd Zvonický, Karol Strmeň, Valentín Beniak, Zlata Solivajsová, Jaroslav Seifert  a mnohí iní), redakciami viacerých novín a časopisov, vydavateľstvami, farskými úradmi, Spolkom slovenských spisovateľov, Maticou slovenskou a pod.

V celej svojej básnickej tvorbe sa zamýšľa nad údelom človeka na zemi cez všetky jeho víťazstvá a prehry. Mesto Žilina mu bolo nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie.